Vlastnosti a stupeň zvyškovej vlhkosti
Anhydritový poter, tiež známy ako poter na báze síranu vápenatého, sa používa hlavne na podlahové kúrenie. Je menej odolný ako cementový poter a kvôli svojej vodeodolnosti nie je vhodný do mokrých miestností a do exteriéru. Spravidla sa spracováva ako tekutý poter.
Zatiaľ čo zvyšková vlhkosť cementového poteru môže byť v prípade, že je pripravený na zakrytie, až dve percentá, v prípade anhydritového poteru je to maximálne 0,5 percenta. Ak sa na poter pokladajú dlaždice alebo iné tesniace podlahové krytiny, je hornou hranicou 0,2 percenta zvyškovej vlhkosti.
Čas zrenia a sušenia
Pri použití na podlahové kúrenie existuje stav takzvaného ready-to-cover vykurovania pred časom pripravenosti na zakrytie. Keď poter dosiahne hladinu zvyškovej vlhkosti 0,5 percenta, je možné spustiť ohrev na podporu zvyškového sušenia. Tento časový okamih sa dosiahne po siedmich až dvanástich dňoch.
Cementový poter tuhne hydraulicky, čo trvá asi štvornásobné trvanie procesu kryštalizácie, pri ktorom anhydritový poter tuhne. Po poteru sa dá kráčať už po troch dňoch. Nasledujúce vonkajšie faktory ovplyvňujú čas do dosiahnutia pripravenosti na prístup, vykurovanie a krytie:
- Teplota (možno päť až 25 stupňov Celzia, ideálne 18 až 21 stupňov)
- Vystavenie slnku (pokiaľ je to možné, tieň)
- Vlhkosť (možné je 55 až 70 percent, ideálne je 60 až 65 percent)
- Koncepty (pokiaľ je to možné, vyhnite sa)
Meranie zvyškovej vlhkosti
Na mieste je možné použiť iba jednu schválenú skúšobnú metódu. Meracie zariadenie na zvyškovú vlhkosť pomocou metódy karbidu vápnika pozostáva z kovovej nádoby, v ktorej je vzorka poteru vystavená chemickej reakcii. Zodpovedajúcim spôsobom priradená hodnota zvyškovej vlhkosti sa dá zistiť z vývoja tlaku v tabuľke.
tipy a triky
Normy stavebného zákona pre hodnoty zvyškovej vlhkosti vo vzťahu k typu následnej podlahovej krytiny nájdete v norme DIN 18560-1 (2015-11). Ak máte pochybnosti alebo ak sú hodnoty veľmi blízke stanovenému limitu, počkajte pokiaľ možno dlhšie, kým poter zakryjete.