Kvalita pitnej vody
Pokiaľ ide o pitnú vodu, treba najskôr rozlišovať medzi skutočnou a subjektívne vnímanou kvalitou vody. Aj bez prítomnosti škodlivín môže byť kvalita vody subjektívne ovplyvnená, a to:
- nepríjemné pachy
- nepríjemné arómy vo vode
- Zmena farby
- príliš vysoká tvrdosť vody
Príchute a pachové látky sa zvyčajne odstránia počas úpravy pitnej vody. Môžu však pochádzať aj z oblasti domovej inštalácie.
Silná chuť železa a vysoký obsah železa vo vode môžu vyplynúť buď z vody zo studne, ktorá obsahuje príliš veľa železa, alebo z hrdze vo vodovodných potrubiach. V takom prípade dôjde k hnedastému až červenkastému sfarbeniu vody.
Hnilobné chute a vône sú zvyčajne spôsobené riasami. Metabolické produkty rias môžu zmeniť chuť vody aj v najmenšom množstve. Menej ako 1 nanogram na liter stačí na to, aby voda mala zlú chuť.
Vysoká tvrdosť vody vedie tiež k zmene chuti v dôsledku vysokého podielu zložiek tvrdosti vo vode. Ani čaj a káva už nechutia dobre.
Žiadne zo subjektívnych obmedzení kvality vody nie je zdraviu škodlivé - okrem veľmi vysokého obsahu železa, ak sa voda pije dlhšie alebo sa podáva malým deťom.
Vodné filtre, najmä s aktívnym uhlím, môžu odstrániť subjektívne poruchy. Existuje však aj určité riziko.
Zdravotné riziká spojené s kvalitou vody z vodovodu
Prísne testy predpísané v Nemecku vyhláškou o pitnej vode zabezpečujú, že ani pri dlhodobom konzumovaní vody z vodovodu nevznikajú zdravotné riziká. Platné limitné hodnoty vyhlášky o pitnej vode pre všetky potenciálne škodlivé látky sú také nízke, že sa dá predpokladať, že voda z vodovodu je v každom prípade bezpečná.
Analýza nákladov a výnosov systémov úpravy vody
Systémy úpravy vody majú často za následok náklady, ktoré by sa nemali podceňovať. Systémy reverznej osmózy spôsobujú nielen jednorazové obstarávacie náklady, ale aj náklady na priebežnú údržbu. Systém reverznej osmózy môže zvýšiť spotrebu vody až o desaťnásobok odobratej vody a používa sa tiež elektrina. To vytvára kvalitu vody, ktorú je možné sledovať v celom objeme.
Aj pri bežných vodných filtroch sa musia filtračné vložky neustále a čo najčastejšie meniť, čo tiež nespôsobuje nízke náklady.
Porovnanie s balenou vodou je stále veľmi priaznivé.
Okrem toho je spotreba balenej vody (okolo 10 miliárd litrov = asi 6,5 miliárd fliaš ročne) v dôsledku vysokej spotreby zdrojov a enormného množstva CO2 spôsobeného dopravnými cestami mimoriadne nebezpečná pre životné prostredie.
Pokiaľ je teda voda z vodovodu subjektívne vnímaná ako nepitná, kúpa systému úpravy vody je určite lacnejšia a ekologickejšia ako spotreba balenej vody.
Zo zdravotného hľadiska však systémy na úpravu vody určite nie sú potrebné - vodu je možné piť aj bez akejkoľvek ďalšej úpravy. Je však potrebné venovať pozornosť riziku možnej bakteriálnej kontaminácie vodnými filtrami.
